Ahoj, moje oficiálne meno je Norbert Surányi, ale oslovujú a poznajú ma pod menom Noro. Mám veľa rokov, ešte viac kíl, zopár šedín, skvelú manželku, dvoch synov a pochádzam z Nových Zámkov ( takže u domácich som hrdým nositeľom titulu „dondzíty“ už 24 rokov). Som Teoretik (ten Vajnorský čo do lopty pod sieťou búchal), samozvaný guľášokuchtič, milovník psov, mačiek, prírody, záhrady a vinohradov, čiže akoby to v maistreame povedali, taký raw-eko-bio, ale slovenčina má na to krajší názov, a to „sedliak“.
Vždy som bol spätý s a vychovávaný k úcte k rodnej pôde a nerobilo mi problém zašpiniť si ruky (aj keď je moje povolanie rýdzo technické, ba priam až informačno-technické). Nemali sme doma veľký vinohrad, ale roboty sa vždy našlo a bolo sa čo učiť. Prvé víno som urobil v 17-ich, keď som otca ukecal na ríbezlák. Bolo ho málo, ale bol dobrý, pokiaľ si to matne pamätám.
A vlastne tak to celé začalo, motal som sa pri otcovi, pomáhal, ako sa dalo, skúšal staré recepty na korenené vína. Neskôr som sa aj tým ďalším robotám priučil, keď už otec nevládal. Náš dvor ponúkal skvosty (odrody), ktoré už zapadli zabudnutím, lebo doba je moderná a všetko sa vyvíja a technizuje, zušľachťuje. Vždy bolo výzvou z tej rôznorodosti a rozdielnosti nášho dvora vytvoriť niečo pitné, niečo, čo stálo za to.
Robil by niekto „vlašáka“ aj keď by ho bolo iba 20 litrov? Ja áno. A bol vynikajúci. Otec len krútil hlavou, ale bol rád, že som sa na to dal a ťažil som z jeho skúseností. Mal som sen, že raz tú spokojnosť, to začarované slnko v bobuľkách budem ponúkať ľuďom dobrej vôle ďalej.
Životom ma sprevádza moja polovička Erika ( aj hmotnostne ), je to iná duša, taká krehká vília, umelecká. Dotvára to, na čo ja nemám bunky. Grafiku, umenie a všetko ostatné étericke, čo k vínu a hlavne k Vajnorskému vínu patrí. Neteší sa, źe trávim veľa času v tom našom chotári, ale poháriku dobrého vína neodolá. A tak spolu vymýšľame a tak neako sa doĺňame, veď pozrite , nie je tá etiketa nádherná ?
A tak sa hašteríme, zabávame, udobrujeme, Vajnorskú muziku počúvame ako taká rodinka úžasných. Musím priznať, že za každým úspešným mužom stojí žena. Ano, je to pravda, vždy mi je v pätách, ale v tom dobrom. Tak si dovolím zdvihnúť čašu na naše manželky, žienky vinohradnícke, nech sa im a spolu s nami darí…
Apropó, mnohý sa pýtajú prečo práve „42 Winery“? Nuž som duša sci-fi-ologická a „Stopárov sprievodca po Galaxii“ od Douglasa Adamsa dáva jasnú odpoveď na otázku života, vesmíru a vôbec, je to práve 42 ! Zanedbateľný detail, je že pobývam na adrese s týmto číslom a prišlo mi to konštruktívne znežiť to…. Logo samotné je z dvoch odtlačkov pohárov na stole, veď gazdinky to dobre poznajú, ale symbolika je trošku hlbšia. Na úspešné vypestovanie hrozna potrebujeme dve sféry, Zem a Slnko. To už máme hneď číslo 2, keď si dáme k tomu neaké víno po čase sa nám všetko zdvojí, tak prichádza na rad 4. No ačo by sme to boli za numerológov, keby sme z toho nespravili rovno 42. A to je už odpoveď na otázku života a vôbec. Myslím si, že už niet čo vysvetľovať.
